hey

Pred č dnami to bol presne rok,co ma bol odkopnut domov..Este teraz mam v hlave ten den.Jak sa usmial…a ako nenapadne si odomna vypytal cislo..heh…Neviem,ako mozem este po roku niest v sebe ten pocit…ten pocit plny uzkosti,ale aj toho,co ma tak strasne naplna .Fakt niekedy nechapem seba …moje zmyslanie a moje nadeje.V ten den mal oblecene to,co pred rokom…oranzove tricko…to tricko,co po nom besniem.Zerem ja toho chlapa,nech ma cokolvek…preco sa to ale stale vo mne drzi ? niekedy uz chcem,aby ma ten pocit opustil…a niekedy zas v nadeji si ho drzim pri sebe.Niesom ziadny romantik…nesnivam o strasne velkej laske….Chcem len pochopit jeho zmyslanie….a chcem vediet,ze preco opat ten pohlad. Ten pohlad nemozem…vo vnutri mam zmatok potom …Nemozem predsa vnimat a citit nieco nedosiahnutelne…..Ved ma ju…uz asi dva roky…ci kolko…Ani sama neviem.Ta zenska ma nezaujima,ked je s nou…Ani on ma vtedy nezaujima….Pride to na mna,len ked je sam…a pozrie sa na mna…Ked som sla domov predvcerom….presli sme okolo seba …ta jeho vona…a ten tichy pozdrav…on dobre vie,ako to je….