hey

To,co citm teraz je take zvlastne…a neviem to nazvat.Asi zas prislo to moje obdobie blbe…chcela by som sa uplne smiat..byt stastna a ja neviem..nejak to nejde…ani neviem preco…Mam pocit,ze sa zblaznim raz z toho vsetkeho zmatku naokolo….moje kamosky su niekedy totalne vymetene…a mne tiez obcas dobre zajebe.Citim buchanie srdca….opat…ale to nie je mozne…to nemoze byt pravda.To nemozem dovolit…..radsej si dam hned jednu facku..alebo dve pre istotu…bludim sama v sebe….snazim sa lubit….to lubenie nejde….vzdy je niekde nadomnou…neviem s tym bojovat…neviem to vziat do vlastnych ruk….co mam robit??? Vcera mi bolo tak dobre…ale preco vo vnutri pocitujem taky strasny zmatok….a preco to v sebe zas nosim sama pre seba…nikomu to nemozem povedat,lebo taketo veci beru ludom dych….a rania ich…..lubit nie je lahke…ja nelubim….ale citim sa pri nom velmi zvlastne….ano…zvlastne…to je to slovo,ktore tu situaciu vystihuje….je mi s nim tak dobre,az sa mi chce z toho plakat…musim to cim skor skoncit….kym nedojde na ine slzy…nielen na moje.Laska je pekna…..ak ju mas…a ona ma teba………v tejto chvili nechcem zit….