hey

Dnes som si pisala so sesterkou mojou .Ona mi vzdy bola nejakou takou oporou…Odmalicka som ju povazovala za nieco moc moc vynimocne a tak to je aj doteraz.Vzdy ked som mala problem,chodila som za nou po rady…vzdy to boli len moje problemy….ale nikdy som si nevsimla,ze aj ona je len clovek….ze aj ju trapi vela veci…..pisem si s nou len …lebo je v zahranici…neviem sa dockat toho dna,kedy dojde uz konecne domov…ked ju zas objimem a budem sa citit zas tak…akoby so mnou stale kracalo stastie . Ona je prave tym,pre co sa ostatnym oplati zit…..aj mne. Je mojim vzorom…od nej sa vela ucim….keby som ju nemala…urcite by som nebola nicim….teraz viem,cim som…sama sebou ….Preco to bolo take tazke ??? hladat seba ??a najst sa ??? nieeeee….ja mozno este neviem,kto som…ale viem isto…ze chcem byt len sebou…..dnes sme si pisali ….a ona mi napisala…ze v prvom rade musis mat rada sama seba….ze aj kes sa pozrem do zrkadla rano skareda jak opica…ale poviem si….zlatko..aj tak ta lubim …Vzdy to boli chlapci co som riesila…a nikdy som neriesila seba…riesila som to,jak na hentoho nikdy v zivote nebudem mat,lebo on je najlepsi…cool…uplny borec……ale kdeze…tak to vobec nejde…smiesne…v zivote vela lubime inych …ale nelubime seba….nejak jak sme zacali tuto debatu so spominanou mojou milovanou sesternicou…tak som si zacala nejak uvedomovat, ze v jej slovach nie je len tolko vela pekneho…ale je na tom aj mnoho pravdy….chlapi nam zo zivota odchadzaju a prichadzaju,ale my furt ostavame….zacinam sa zamyslat nad tym…preco na to nemozme dojst kazdy……a zacinam si viac a viac uvedomovat..ake je to…mat pri sebe cloveka,ktory ta nadovsetko lubi…ale inym sposobom…a inou laskou….